Milé žienky, myslím si, že všetci máme nejaké sny. A je len na každom z nás, či za nimi pôjdeme alebo nie. Často krát nám bráni náš vnútorný pocit, že nie sme dosť dobré, že to nedokážeme. Hovoríme si, že nemáme čas, nemáme peniaze…
Keď ale všetky pochybnosti hodíte za hlavu, začnete si veriť a pracovať na svojich túžbach a snoch, o nejaký čas sa začnú diať zázraky a vy si poviete, tak som to dokázala.
Prinášam vám rozhovor s dvoma šikovnými žienkami – Tamarou Gončárovou a Jaroslavou Wurll Kocanovou, ktoré išli za svojimi túžbami. Ja čítam rada príbehy ľudí, ktorí idú za srdcom a za snami. Viete prečo? Pretože v nich môžete nájsť niečo, čo aj vás posunie k prvému kroku k uskutočneniu vášho sna.
Pre tých, ktorí vás nepoznajú, môžete sa nám v krátkosti predstaviť? Čomu sa venujete?
Tami: Ahoj Andrea, veľmi sa teším z tvojho projektu a o to väčšiu radosť mám, že si jedna z tých, ktoré žijú svoje sny. Som TAMI a dlho som nevedela snívať, ale už to ide. Som mama 4 ročného syna, manželka, autorka knihy Mamou po 30, spoluzakladateľka knižného vydavateľstva InspiraPublishing, členka tímu „Čo dokáže mama“ a autorka projektu pre instagramotnosť „Instabreakfast“. Popri tom som aktívny networker a prekladateľ/tlmočník. Školím, konzultujem, prednášam a milujem online aj offline stretnutia, ktoré posúvajú projekty, podnikanie alebo ženskú sebarealizáciu ďalej.
Ako ste objavili toto svoje poslanie/prácu, ktorá vás napĺňa?
Ako vidno z vymenovaného, nemám jedno poslanie. Ja milujem život a som labužník. Keby mi zato platili, tak by som to označila za svoje poslanie 🙂 teraz som šťastná a všetky tieto aktivity vykrývajú niektorú hladnú časť vo mne, preto ich všetky chcem, potrebujem a všetky sú mojim poslaním. Ta forma sa často mení, ale zmysel ostáva rovnaký, t.j. v prvom rade som mama, žena a manželka. V druhom rade, som dosť stará nato, aby som mala potrebu sa deliť. V treťom, chcem lepší svet minimálne okolo seba.
Viem, že máte malého syna, ako sa vám darí skĺbiť materstvo a prácu/napísanie knihy?
Napísanie knihy bola prvá výzva, ktorá sa dala naplniť až po dovŕšení 3.roka života môjho syna. Pre mňa materstvo bola škola sebapoznania a sebarozvoja. O tom je aj kniha- išla som z bludného kruhu von, až keď som pochopila, čo všetko je v mojich rukách. Doteraz balansujem a zázračnú pilulku som neobjavila. Momentom, kedy sa zo ženy narodí mama, začína žonglovať. Naraz kvalitne viete uchopiť len dve „oblasti“- ostatné musia chvíľu letieť vo vzduchu. Som žonglér začiatočník- vôbec si neviem predstaviť dve a viac detí :).
Čo by ste poradili ženám, ktoré majú sny, ale boja sa ich začať realizovať?
Pre mňa materská bola „wake-up-call“- prebudenie. Budem mať prednášku v Poprade presne s týmto názvom 10.3.2018 zorganizovanú úžasnou DeepEN (https://www.facebook.com/dychanie/) pozývam! Vôbec som nepoznala toho človeka v zrkadle. Predtým som stále plnila očakávania rodičov, partnerov, spoločnosti, vzdelávacích inštitúcií. Stratila som sa v tom všetkom. Ja som začala objavovať seba, ako osobnosť, po narodení syna. Po tejto premene sa už neviem vrátiť do korporátnej práce od-do a plniť predstavy iných. Vďačím manželovi, že nás doteraz živí a ja som dostala možnosť sa seberealizovať spôsobom mne milým. Syn už niekoľko mesiacov chodí aj do škôlky na pár hodín a mne sa vytvoril čas pre seba. Pracujem maximálne efektívne a verím svojim projektom a hodnotám, ktoré tvorím. Teraz som šťastná a žijem si svoj sen…môj sen bol vlastne takýto…iba tak veselo žiť v zdraví a láske.
Slovenské ženy sú krásne a dobré mamy. Nemali by zabúdať na seba- ostať ženami a partnerkami. Držím každej žene palce, aby dokázala objaviť životné naplnenie, ktoré jej rozžaruje oči. Vtedy má všetko zmysel!
Ďalšou žienkou, s ktorou som robila rozhovor je Jaroslava Wurll Kocanova, ktorá tvorí pod vlastným menom.
Pre tých, ktorí vás nepoznajú, môžete sa nám v krátkosti predstaviť? Čomu sa venujete?
Jaroslava: Volám sa Jaroslava Wurll Kocanova a venujem sa tvorbe spoločenských a svadobných šiat. Žijem a tvorím v rodnej dedinke pod Slanskými vrchmi v Cabove, mám malú dcérku, mačky a 2 snežných psov.
Ako ste objavili toto svoje poslanie/prácu, ktorá vás napĺňa?
Strihať a šiť som začala už ako malá, šila som pre bábiky svetre zo starých ponožiek a plesové šaty zo záclon. Moja mama mne a sestre šila sukne, páčilo sa mi to a ťahalo sa to striedavo po základnú školu, kým neprišlo rozhodnutie, čomu sa naozaj chcem vyučiť. Ako dieťa ma lákalo toho viac, letuška, pilotka, baletka, tanečnica, chodili sme s otcom lyžovať do lesa. Mala som veľké sny, len nie sen stať sa profesionálnou krajčírkou :).
Viem, že máte malú dcérku, ako sa vám darí skĺbiť materstvo a prácu?
Niekedy je to veľmi ťažké, ale našli sme si systém a dá sa to. Moje dni v ateliéri nikdy nie sú rovnaké, tým, že netvoríme konfekciu ani masovo, každý deň je iný, každý deň vytvárame niečo nové a malú to začala baviť, vezme si svoju figurínu a prikladá látky, sadne si k stroju, šprtá do neho a tvári sa že aj ona šije.
Čo by ste poradili ženám, ktoré majú sny, ale boja sa ich začať realizovať?
Netreba sa báť a vravieť, že sa to nedá. Ak sa mi veci nepredávajú, treba hľadať dôvod prečo a nehádzať hneď ihlu do sena. Veľa počúvať. Nadväzovať spolupráce. Ak vám chýbajú pekné fotografie ale na fotografa alebo kvalitnejší fotoaparát nemáte, skúste osloviť fotografov formou výmeny. Je veľa začínajúcich fotografov, ktorý by radi nafotili nejakú sériu šperkov, no oni si sami šperky vyrobiť nevedia. Takto si viete navzájom pomôcť…..
Vykročte aj vy za svojimi snami…
Verím, že každá jedna žena môže svoj život zmeniť podľa svojich predstáv. Ja som si začala život meniť tiež postupne a po svojom. Samozrejme nie vždy ide všetko, ako po masle, ale ide to. Ak nejde jeden spôsob, tak hľadám iný.
Cítiť sa totiž „v pohode“ a vidieť nejaký ďalší zmysel je totiž úžasné a dodáva vám to veľa potrebnej energiu, ktorá sa vám určite pri deťoch a pri všetkých povinnostiach zíde.
Ak aj zatiaľ neviete čo presne je to, čo by ste chceli, nevadí. Čítajte, hľadajte a určite to nájdete.