Strach ako náš úhlavný nepriateľ, alebo nie?

Slovo, ktoré poznáme všetci. Slovo, ktoré sa nám veľmi nepáči – strach.

Určité druhy strachu nás môžu sprevádzať už od detstva. Niektoré sa stratia
a niektoré tu s nami zostávajú až do chvíle, kým im nezačneme venovať
pozornosť a pracovať s nimi. Tak ako aj v prípade strachu zo šoférovania.

Tento náš strach môže byť spôsobený napríklad tým, že sme boli účastníkmi
dopravnej nehody, jej svedkami, alebo – tak ako to bolo u mňa, môže byť
spôsobený nízkou dôverou vo svoje schopnosti. Teda, že si neveríme, že vieme to auto ovládať. Máme obavy z toho, či budeme vedieť včas a správne zareagovať v určitej situácií. Prípadne sa bojíme prevziať na seba zodpovednosť.

Ja som svoj strach dlho považovala za svojho “úhlavného nepriateľa”,
ktorého je treba udupať a zbaviť sa ho. Nechcela som ho cítiť. Chcela som sa od neho oslobodiť, túžila som po tom, aby som necítila tie nepríjemné
pocity, ktoré ho sprevádzajú. Strach som v podstate cítila v celom tele,
cítila som sa nepríjemne – veď asi to všetci poznáme.

Kedysi dávno som si prečítala, že svoj strach by som mala prijať.. Vôbec sa
mi táto myšlienka nepáčila (a bolo jedno o aký strach išlo, či sa týkal
šoférovania, alebo niečo iného). Mala som pocit, že tým prijatím ho potvrdím a to bude koniec – bude to definitívne. A to som nechcela dopustiť.

Lenže až časom som si uvedomila, že to prijatie strachu, je len potvrdenie
toho, čo cítime: “Áno, mám strach.” Je to odrazový mostík, ktorý nám umožní potom s ním pracovať ďalej.

Svojim pocitom a teda aj strachu, by sme mali venovať pozornosť. Skúsme tie obavy preskúmať. Kde sa v nás berú? Prečo v nás vzniká strach? Čo ho v nás spôsobuje? Čoho konkrétne sa bojíme?

Jeho pochopenie a prijatie v nás spôsobí určitú úľavu (nie, zatiaľ to
neznamená, že ho už nebudeme cíiť. Aj keby som nám to všetkým dopriala 😊.
Ale je to úľava v tom ohľade, že pokiaľ sme ten náš strach potláčali, tak
sme vytvárali určitý tlak a prijatím, ho povolíme. Získame možnosť pracovať s ním.

Pre mňa bolo veľmi dôležité uvedomenie si, že keď cítim strach neznamená to, že som horšia od iných, alebo že je na mne niečo zlé. Cítiť strach je úplne v poriadku.

Po prijatí a popremýšľaní o svojich pocitoch sa môžeme pustiť do práce na novom začiatku – teda ak sa tak rozhodneme. Asi nám je všetkým jasné, že to nemusí byť práve príjemné. A to je ten dôvod, pre ktorý to viacerí vzdajú – pretože sa nechcú cítiť nepríjemne. Čo je pochopiteľné, ale veľmi nám to nepomôže.
Aby sme boli ochotní toto absolvovať, potrebujeme mať pred sebou svoj jasný cieľ, ktorý túžime dosiahnuť.
Tak sa pridajte aj vy do skupiny ľudí, ktorí už začali pracovať na zmene a zmeňte svoj strach na radosť zo šoférovania.

Napríklad vďaka online tréningu Ako sa zbaviť strachu zo šoférovania.