Ďakujem Adke za e-book ,ktorý mi pomohol vo veľa veciach,dnes sa mi podarilo šoférovať po dedine a domov prvý krát po 3,5 roku. Bola v susednej dedine na nákup, celkom to šlo, aj keď ešte strach bol. Ten čas ,čo som nejazdila, v skratke, otec je dlhoročný vodič, baví ho to ,auto mu hradí choré nohy, Preto som zlenivela a nešoférovala, bola to chyba,postupne ju napravím a verím,že strach zmizne a ja budem jazdiť v pohode. Kto váha či kúpiť e-book, tak šup a kúpiť. Za mňa top

Daniela Selvekerová

Mám vodičský 10 rokov a jazdila som asi tak rok a to len pár krát keď som potrebovala dcéru odviesť na tanečnú. To som mávala v ten deň strašný stres ani som predtým noc nespala lebo som vedela, že pôjdem šoférovať. A tým ako som bola v strese sa mi triasli kolená a samozrejme mi to skoro vždy pri rozjazde zdochlo. Manžel ani netušil, čo prežívam lebo som sa za seba hanbila pred ním. Mojim najväčším strašiakom je rozjazd. Dôvod prečo som to vtedy nechala bol ten, keď som šla od zubárky a mala som odbočiť smerom do dediny a nevedela som sa rozjet a auto mi vždy cuklo a posunulo sa do protismeru. Takto mi to skapalo 3x za sebou , kamión, ktorý ma obchádzal na mňa trúbil, oproti sa blížilo auto a mne sa triasli kolená a prosila som nech sa mi podarí rozjet. Na 4x som sa pohla z miesta a po dorazení domov som sa rozhodla, že už za volant nesadnem, lebo som neschopná sa rozbiehať. Pritom šoférovanie ma ako také bavilo, cítila som sa hrdá ale to, že sa mi nedarí vždy rozjazd ma odrádzalo, lebo ak niekto za mnou stál už som bola pod tlakom a chcela rýchlo odísť a vždy mi to zdochlo😡🥹 Prešlo 10 rokov a dcéra si pred mesiacom urobila papiere. Kúpili sme staršie auto a tým, že je v týždni na internáte, som si povedala, že by bolo super začať jazdiť a byť sama sebe pani a nespoliehať sa a čakať na manžela . Ale strach ma stále držal. Hľadala som na internete niečo, čo by mi pomohlo prekonať strach. A narazila som na vašu knihu. Vo veľa veciach som sa našla😊 A dnes som sa konečne odhodlala zájsť z dediny do mesta do obchodného centra a to som aj vycúvala z parkoviska a potom som ešte viezla dcéru k priateľovi do inej dediny. Pripravovala som sa na to psychicky celé doobedie a nakoniec išla dcéra so mnou a bola mi veľkou oporou. Tým, že má mesiac papiere má to čerstvo v hlave, takže mi aj poradila. Pri rozjazde som si vždy zmyslela na vašu radu ,,nádych - výdych, dáš to, vieš to.” A viete čo? Ani raz mi to neskapalo. Dokonca ani vtedy, keď ma oproti vodič púšťal a dával mi prednosť. Dnes som konečne na seba po desiatich rokoch pyšná a dúfam, že budem mať odvahy čím ďalej viac. Viem, že ma strach hneď neopustí, ale chcem sa zdokonaľovať a hlavne chcem šoférovať.🙏 Veľmi mi vaša podpora a aj vaša kniha pomáha🫶 Poslali ste ďakujem.

Viera Tokošová Zborilová

Kniha mi veľmi pomohla prekonať môj strach zo šoférovania. 5 rokov po získaní vodičského preukazu som sa volantu bála, ako čert kríža 😉 Je pravda, že knižka tiež chvíľu ležala na poličke, kým som sa odhodlala. Ale potom to už išlo- každou jazdou som si bola istejšia a istejšia. Síce zo začiatku iba krátke trasy a s priateľom po boku, ale bola som kľudnejšia. Teraz už jazdím sama do práce, na kratšie vzdialenosti tiež a dokonca som už otočila trasu Bratislava- Rimavská Sobota (ale ešte stále so spolujazdcom). Kniha mi veľmi pomohla, nakoľko ja som "čitateľský typ" a kým si niečo neprečítam môžu mi všetci hovoriť čo chcú a míňa sa to účinku 😂

Nora Miškeinová

V e-booku som našla vynikajúci súhrn informácií a dobrých, povzbudivých rád. Po 23 rokoch od získania vodičáku som bola okolnosťami donútená a vnútorne rozhodnutá začať šoférovať. Mala som obrovský strach o bezpečnosť seba, okolia, majetku. V žiadnom prípade som nevedela začať sama, alebo s iným šoférom vedľa seba. Absolvovala som 10 kondičných jázd, čím som získala základnú schopnosť ovládať vozidlo, ale zároveň mať istotu v brzdách lektora autoškoly. Prvé samostatné jazdy som absolvovala v skorých ranných hodinách, v prázdnych uličkách. Keď som mala nacvičenú jednu trasu, pridávala som ďalšie. Strach som mala stále obrovský, pred jazdami som zle spala, mala som tráviace problémy. Jazdila som v absolútnom tichu, maximálne sústredená na jazdu. Dnes po piatich mesiacoch zvládam známe trasy bez nervozity, s hudbou, spevom 😊. Pri nových trasách sa stále riadim radami – naštudujem trasu vopred, aby som bola pripravená. Pred pol rokom som si povedala, že keď zvládnem šoférovanie, zvládnem už všetko. Nebolo to jednoduché, ale aj vďaka Andrejkinmu e-booku a podpornej skupine na FB sa to podarilo. Ďakujem!

Andrea Štecáková Mentová

Ako 20 ročná som si urobila vodičský a začala brázdiť ulice obcí v okolí Košíc, neskôr som zvládala takmer celý východ. Takto som jazdila bez problémov asi 9 rokov, až do chvíle, kedy som zažila nepríjemnú situáciu takmer doma, na frekventovanej križovatke neďaleko Košíc, kde sa mimochodom prihodilo aj viacero smrteľných nehôd. V ôsmom mesiaci tehotenstva som sa pohla do križovatky, kde mi oproti idúce a smer meniace auto nedalo prednosť a ja som zrazu zošokovaná a roztrasená ostala stáť v strede križovatky, kde sa už na mňa z jednej strany rútil kamión a z druhej autobus. Dva roky som nebola kvôli strachu schopná sadnúť za volant a už vôbec nie prejsť tou križovatkou (kde mimochodom rok po mojom incidente mňa a moje deti takmer zvalcoval ďalší arogantný vodič na priechode pre chodcov. Nejazdila som až do chvíle, kým som natrafila na túto knihu. Kniha je písaná úžasným, povzbudzujúcim štýlom. Kniha nenaučí jazdiť, nenaučí poznať značky, natankovať, ani opraviť defekt, či vymeniť žiarivku. Ale určite dokáže povzbudiť, podporiť zdravé sebavedomie a odhodlanie za volant sadnúť. Naučí jazdiť v hlave, v mysli. Vďaka knihe, a teda ďakujem pani autorke za jej napísanie, som nabrala odvahu a opäť jazdím (dnes už zasa takmer rok), na rušné ulice Košíc sa síce ešte úplne necítim, dôvodom je však fakt, že ako matka na RD bývajúca mimo mesta, ma to až tak veľmi nenúti, no dostanem sa už ale takmer všade, kam chcem (áno, občas sa prekonám a idem aj do mesta,verím, že po RD to bude častejšie). Takže ešte raz ďakujem pani Závodskej. V niekoľkých desiatkach strán sa jej podarilo to, čo sa nepodarilo za dva roky celej mojej rodine.

Mária Pekľanská