Kniha mi veľmi pomohla prekonať môj strach zo šoférovania. 5 rokov po získaní vodičského preukazu som sa volantu bála, ako čert kríža 😉 Je pravda, že knižka tiež chvíľu ležala na poličke, kým som sa odhodlala. Ale potom to už išlo- každou jazdou som si bola istejšia a istejšia. Síce zo začiatku iba krátke trasy a s priateľom po boku, ale bola som kľudnejšia. Teraz už jazdím sama do práce, na kratšie vzdialenosti tiež a dokonca som už otočila trasu Bratislava- Rimavská Sobota (ale ešte stále so spolujazdcom). Kniha mi veľmi pomohla, nakoľko ja som "čitateľský typ" a kým si niečo neprečítam môžu mi všetci hovoriť čo chcú a míňa sa to účinku 😂

Nora Miškeniová

Adi, chcem sa vám veľmi poďakovať a zaželať vám aby ste nás ženy povzbudzovali k šoférovaniu aj naďalej...tá cesta, ktorú som začala na vašom kurze je na dlho a ešte sa neskončila...ale idem po nej a nevzdávam sa:). Šoférovanie mi prinieslo slobodu, keď je manžel na služobke a ja s deťmi u rodičov v TN, uz nečakám kým muž príde pre nás ale odšoférujem to do BA sama. Momentálne je pre mňa výzva parkovanie v BA, ale celkovo šoférovanie v BA je pre mňa ešte stále nočná mora a chodím len tam, kde poznám cestu a viem že zaparkujem. Ako som písala mám toho ešte veľa pred sebou,...ale táto cesta nie je len o šoférovaní, je o mojich strachoch o ich prekonávani, o viere v seba samu a aj prijatie zodpovednosti za deti v oblastiach života, v ktorých sa ja sama cítim neisto. Držím vám palce v ďalších prácach a ďakujem! Eva

Eva Valentyniová

Po 24 rokoch po smrti môjho ocka som sa odvážila sadnúť si za volant. Kniha bola prvým motivátorom. Ja vždy hovorím náhody neexistujú ale nejak to išlo pekne postupne (možno ocko z hora sa o to pričinil). Najskôr som Vás náhodne objavila na nete, potom kniha, ktorú som skutočne prečítala na jeden hlt, a bola taká dobrá, že chutila 2x 🙂. Neboli to prázdne frázy, ale skutočne odžitý príbeh a to ma nakoplo. Netvrdím, že je to už perfektné ale už jazdím a kto ma pozná, vie koľko síl a energie ma to stálo a stojí. Takže veľké ďakujem, že ste, že nám pomáhate, neskutočne motivujete. Knihu môžem len odporúčať. Ďakujem Andrejka.

Andrea Krišťanová

Vodičský preukaz som mala 13 rokov a nejazdila som. Zúčastnila som sa seminára Ako sa zbaviť strachu zo šoférovania. Dal mi veľa, hlavne som si po ňom stále opakovala, že jazdiť viem, ale čo ma blokuje je strach v mojej hlave a uvedomenie si, že nikto na ceste nechce úmyselne zapríčiniť nehodu (lebo aj tohto som sa bála, že čo ak niekto do mňa nabúra, alebo ja nabúram). Šoférovanie mi prináša pocit slobody. Nemusím stále niekoho prosiť, aby mňa a moje dcéry niekam odviezol. Aj keď ešte parkovanie nemám v malíčku, tak odviezť sa z bodu A do bodu B už zvládam. Jazdím, aj keď to nie je každý deň, ale keď treba, už nemám problém sadnúť za volant.

Petra Antalíková

V e-booku som našla vynikajúci súhrn informácií a dobrých, povzbudivých rád. Po 23 rokoch od získania vodičáku som bola okolnosťami donútená a vnútorne rozhodnutá začať šoférovať. Mala som obrovský strach o bezpečnosť seba, okolia, majetku. V žiadnom prípade som nevedela začať sama, alebo s iným šoférom vedľa seba. Absolvovala som 10 kondičných jázd, čím som získala základnú schopnosť ovládať vozidlo, ale zároveň mať istotu v brzdách lektora autoškoly. Prvé samostatné jazdy som absolvovala v skorých ranných hodinách, v prázdnych uličkách. Keď som mala nacvičenú jednu trasu, pridávala som ďalšie. Strach som mala stále obrovský, pred jazdami som zle spala, mala som tráviace problémy. Jazdila som v absolútnom tichu, maximálne sústredená na jazdu. Dnes po piatich mesiacoch zvládam známe trasy bez nervozity, s hudbou, spevom 😊. Pri nových trasách sa stále riadim radami – naštudujem trasu vopred, aby som bola pripravená. Pred pol rokom som si povedala, že keď zvládnem šoférovanie, zvládnem už všetko. Nebolo to jednoduché, ale aj vďaka Andrejkinmu e-booku a podpornej skupine na FB sa to podarilo. Ďakujem!

Andrea Štecáková Mentová

Ako 20 ročná som si urobila vodičský a začala brázdiť ulice obcí v okolí Košíc, neskôr som zvládala takmer celý východ. Takto som jazdila bez problémov asi 9 rokov, až do chvíle, kedy som zažila nepríjemnú situáciu takmer doma, na frekventovanej križovatke neďaleko Košíc, kde sa mimochodom prihodilo aj viacero smrteľných nehôd. V ôsmom mesiaci tehotenstva som sa pohla do križovatky, kde mi oproti idúce a smer meniace auto nedalo prednosť a ja som zrazu zošokovaná a roztrasená ostala stáť v strede križovatky, kde sa už na mňa z jednej strany rútil kamión a z druhej autobus. Dva roky som nebola kvôli strachu schopná sadnúť za volant a už vôbec nie prejsť tou križovatkou (kde mimochodom rok po mojom incidente mňa a moje deti takmer zvalcoval ďalší arogantný vodič na priechode pre chodcov. Nejazdila som až do chvíle, kým som natrafila na túto knihu. Kniha je písaná úžasným, povzbudzujúcim štýlom. Kniha nenaučí jazdiť, nenaučí poznať značky, natankovať, ani opraviť defekt, či vymeniť žiarivku. Ale určite dokáže povzbudiť, podporiť zdravé sebavedomie a odhodlanie za volant sadnúť. Naučí jazdiť v hlave, v mysli. Vďaka knihe, a teda ďakujem pani autorke za jej napísanie, som nabrala odvahu a opäť jazdím (dnes už zasa takmer rok), na rušné ulice Košíc sa síce ešte úplne necítim, dôvodom je však fakt, že ako matka na RD bývajúca mimo mesta, ma to až tak veľmi nenúti, no dostanem sa už ale takmer všade, kam chcem (áno, občas sa prekonám a idem aj do mesta,verím, že po RD to bude častejšie). Takže ešte raz ďakujem pani Závodskej. V niekoľkých desiatkach strán sa jej podarilo to, čo sa nepodarilo za dva roky celej mojej rodine.

Mária Pekľanská